PIERRA MENTA 2012 Tlačiť E-mail
Napísal bohus   
Pondelok, 07 Máj 2012 12:45

Ak niekto náhodou čakal na tento článok, tak sa dočkal. Preto sa ospravedlňujem za meškanie, to platí aj pre Peťa S.. Za cenné rady, ktoré nám ponúkol z jeho skúsenosti, som mu sľúbil priamu reportáž z každého etapového dňa. Sorry, ale „nikto Ti nemôže dať toľko, koľko Ti ja môžem sľúbiť“, toť niekedy moje heslo.

Konečne došlo poštou objednané video, a tak sa vo mne trochen rozozvučali spomienky.

Dedinka Areches voňala v deň nášho príjazdu jarou. Spolu s Palim B. a ďalšou dvojicou chalanov - Mišov - z Martina v doprovode podporného tímu Peťo K. a Rudo K. sme sa zoznámili s ubytovateľom Didierom. V skromných podmienkach ubytovania sme prežili včasné ranné vstávania a večery v rozhovoroch po dobu 6-tich dní a 5-tich nocí.

1.etapa

Najväčší šok bol asi štart o 7:00 a raňajky že o 5:00. S Paľom sme sa márne snažili na štarte postaviť aspoň o jednu radu bližšie dopredu – organizátor bol neoblomný – takže na koniec a to úplný...čo teraz vidím ako pozitívne, pretože na spomínanom videu sme vďaka tomu v zábere kameramana. Objavíme sa tam, tesne po štarte v tom obrovskom balíku (204 dvojíc), na konci. Hneď ako sme sa dostali nad pásmo lesa, očarila nás slnkom osvietená scenéria prírody. Neustále sme si opakovali: „v klídku, žiadne plašenie, užijeme si to“. Nôžky ešte neboleli a tak to bola paráda. Strmé výstupy sa striedali s úžasne dlhými zjazdmi v gýčovo plechovom počasí. Po viac ako 4-roch hodinách sme dorazili do cieľa, mrkli sme na displej a obaja sme si uznali poctivo nastúpané výškové metre ba i čosi naviac - na rozbehnutie aj dosť.

2.etapa

Z rozprávania sme vedeli, že táto etapa má prívlastok najdlhšia. Tajne som dúfal, že sa postavíme na štarte do tej našej poslednej rady, čo najviac dopredu – nepodarilo sa, ale zistili sme, že ak by sme sa umiestnili do 100-vky, štartovali by sme na ďalší deň maximálne z druhej rady. Keďže my nič, tak opäť sme si to užívali od konca. Počasie sa opakovalo, nemalo chybu. Mišo povedal: „keď počujem nad hlavou tú vrtuľu, fotia, filmujú, tak to je sila, ja tak makám – až zimomriavky“. Ja osobne som mal toho poslednú pol hoďku už dosť. Vystúpané metre, ktoré organizátor sľuboval, aj poctivo dodržal – opäť žiadna zľava, dokonca aj dĺžka poriadna. Po tejto chuťovke aj nožičky na masážnom stole pookriali.

3.etapa

S prívlastkom najkrajšia sa motala v okolí najväčšieho kopca Grand Mountu, kde sa objavilo množstvo divákov a tí nám vyčarovali atmosféru jedinečnosti a boli aj zimomriavky. Počko sa mierne zhoršilo – pod mrakom, ale aspoň toľko nesmädilo. Zato nôžky už boleli statočne, ale po štarte sa nakopli a už to šlo. Najlepší doping bol divácky nekončiace ALE, ALE,ALE,ALE,ALE,ALE,ALE,ALE,ALE...... sirény a zvonce. No mňa najviac potešilo keď som počul POĎ,POĎ,POĎ.........vedel som, že tam sú naši chalani, a to bol feeeest dobrý pocit. V tejto etape som pochopil, že každou športovou ohľaduplnosťou voči pretekárom, súperom prichádzaš o pozíciu. Tí blázni totiž pretekali aj na 130-tom fleku, a ja som sa mal pocit, ako by tu išlo o zlaté trenky..... V cieli sme si svorne šemotili: „už iba jedna.....“

 

4.etapa

 

Tešili sme sa, že last etape, relatívne krátka (pevne veríme, že konečne dáku dáme pod 3 hodky). Na štart sme sa poponáhľali s cieľom, získať čo najlepšiu pozíciu. Podarilo sa, stáli sme síce v poslednej rade ale úplne vpredu. Neboli sme ohľaduplní, tlačili sme sa a tak trochen bojovali.....Oproti predchádzajúcim dňom, nám tato taktika priniesla najlepšie umiestnenie v etape - 106. miesto. Počko sa opäť dalo do poriadku, slnko svietilo ale aj mierne pofukovalo a chladilo. Po prejazde cieľovou bránou, kde sme si dávali vždy ťukes X, som zažil pocit ako na Rajeckom maratóne - rodinná atmoška, diváci ťa vítajú potleskom a zrazu ťa na chvíľku nebolia nožičky, som v nejakom opojení. V mojej duši som cítil vyrovnanosť, a moment dojatia seba samého, že sme dali za tie štyri dni cca 10 000 metrov do neba v celkom svižnom tempe. Na chvíľočku sa mi vtlačili slzy do oči, a vnímal som okolo seba skupiny chalanov, ktorí sa spontánne tešili ako malé deti. Škoda, že sme došli od nás iba my dvaja. Emócie prežité v skupinke by mali určite ešte väčší náboj radosti.....

Na záver musím povedať, že som povďačný Brnkovi, pretože pre jeho nadšenie a zápal sa tohto fantastického podujatia zúčastnila aj moja osôbka. Bol to pre mňa zážitok a skúsenosť, ktorý zo mňa len tak ľahko nevyprchá.....

Tomáš Odlevák

2. deň : video1 - 16.3.2012.MP4 (57,9 MB), video2 - 16.3.2012.MP4 (133 MB)

3.deň : video1 - 17.3.2012.MP4 (71,6 MB), video2 - 16.3.2012.MP4 (20,7 MB)

4.deň : video1 - 18.3.2012.MP4 (135 MB)

 

Posledná úprava Štvrtok, 10 Máj 2012 06:41
 

Meniny

dnes : Vladimíra
zajtra : Hedviga pozajtra : Lukáš
WebCamera SkiPark
Ski Park

Kto je práve OnLine?

Máme online 87 hostí 

Kalendár

October 2018
MTWTFSS
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031