Nočný prechod Hrabovo - Smrekovica 2016 Tlačiť E-mail
Napísal bohus   
Nedeľa, 28 Február 2016 13:36

Ako dopadlo pozvanie na pivo...

Dobrééé...

Sedemnásť tridsať a na parkovisku v Hrabove sme len Mišo J. a ja. A to mi Mišo oznamuje, že Mišo S. nepríde. Nevidím ani Tomáša, tak mu volám. Ten už ladí formu v Dojazd pabe, tak sme aspoň traja. Ale prichádza známe auto, a to náš dídžej Mirec. Že by sme to odpálili s muzikou a sprievodným slovom? Muzika nebude, ale sprievodné slová sa budú ťahať až na Smrekovicu. A potom aj späť. Hneď na to prichádza Milan J. a po zvítaní vyrážame.

Na úvod prechodu nás čaká technická disciplína s lyžami v ruke - čo najrýchlejšie prebehnúť pomerne dlhý úsek od parkoviska do igeliťáku, kde nás už s pivom na stole čaká Tomáš. Do toho vsypeme jubilejnú od Jana Mišatu, ktorú pri príležitosti jeho "40-ky" dal do pľacu na schôdzi v decembri ( dobre som ju opatroval ) a už naozaj môžeme vyraziť. Vlastne by sme mali dobehnúť Milana s Mirom, ktorí sa hrajú na športovcov a igeliťák vynechali. Tak prišli aj o Mišovu tuhú 52-jku. Stretávame sa pri sedačke a najstrmší úsek vyťapkáme ešte za šera a ďalej ideme už s čelovkami.

Na Mederličke nás nečaká nik a nič, tak si musíme vliať sami ( Jano M., tá jubilejná je naozaj dobrá ). A znova je tu technický úsek, lyže na batoh povinne nemusíme viazať, je to len pár metrov a už sme opäť na snehu. Ideme okolo studničky, ale vodu nik nechce. Veď bodaj by. Na Smrekovici je otvorený účet. A tak ťapkáme známym chodníkom, stopa je výborná, široká a tvrdá a už teraz sa tešíme na cestu späť. A zrazu pod Šiprúňom niekto zvolá, že by sme z toho tekutého svetra...snáď...môhli...čo to.... Tak Štefan otvára ruksak, ako že ide fotiť. Veď sa aj blýska. Miro nám rozpráva, ako tadiaľto bojuje na bicykli, samozrejme sa pridáva Milan, do toho kontruje Mišo a Tomáš, a Štefan, ktorý sa nevie bicyklovať ( však Milan N. ), len s úsmevom fotí. Chlapci toho fotenia už dosť, aby sme nešli štvornožky! Pokračujeme teda Šiprúnskymi lúkami, kde dosť fúka a posnežieva. Doparoma Štefan veď si nám sľúbil dobrý čas , bezvetrie, mesačné svetlo... To na tej Smrekovici si nás budeš musieť udobriť. A už stúpame Húpačkami hore, tu medzi stromami fúka menej, tak je Ti odpustené. Ale to nemení nič na tom, že na Smrekovici si Ťa podáme. Ešte skôr, ako tam dôjdeme, Miro sa pred dojazdom už na Smrekovickú cestu hodí od radosti do potôčika a tak mu mrzne pás. Ale to už dá, tých pár metrov za svetlom na konci tunela nie je ťažkých. No a už nám podávajú na Smrekovici. Sedíme v Áčku v jedálni a sme sami. Nie je tu žiadny Snežný odpad. Škoda Vlado, ako si to mohol dopustiť?! A tak sedíme a uberáme z toho badžetu. Štefan nosí pivo za pivom. Však pozval. Len nám bolo divné, keď Štefan doniesol na stôl 10, slovom desať, dobošiek. Na toto sme ten badžet nechceli minúť. Ale nevadí, aj to sa zjedlo. O desiatej tu zhasínajú, a tak sa poberáme domov. Dáme jubilejnú, ( vodiči budú cestou krívať ) a už sme na pásoch.

Miro si už pri potôčiku dáva pozor a tak kritický úsek zdoláva bez trestných bodov. Pomaly stúpame na Malú Smrekovicu a už sme na Kolkárni. Mišo so Štefanom zlepujú pásy a jazdu dole kopcom si vychutnávajú. Stopa je ujazdená a široká, tak s tým nie je problém. Ostatní poctivo šlapú na pásoch aj dole kopcom, ale ide to ľahko, a tak rozdiel medzi pasákmi a zjazdármi sa v dvoch kopčekoch vyrovnáva. Tí totiž idú pešo, povinne bez mačiek s lyžami v ruke. Na Šiprúnskych lúkach, Štefan sa snaží o nejakú fotku, pokým si chlapi zlepujú pásy, ale keď nevyťahuje jubilejnú, všetko sa púšťadole a zastavíme sa až pod Vtáčnikom. Miro je prvý raz, neviem či po dvoch rokoch na pásoch, ten pásy nezlepuje a ide opatrne, pomalšie dole. Tak pod Vtáčnikom sa komletizujeme, je tu kontrolný bod a všetci musia lepiť pásy a pokračujeme svorne okolo Mederličky, kde z tmy sa ozve výkrik, že kde je ten guláš. Tak ten ostal doma u Fagov v mrazničke a čaká, kým Vy ostatní dostanete rozum. Malinô je najväčšia radosť. Svah upravený, prituhnutý, ani nohy. Menčester, celý je náš. Ale iba chvíľu. Využívame podmienky a pálime veľkými oblúkmi čo to dá dole. Tomáš to po zjazdovke zabalil a už len na jeho stope poznávam že zabudol na oblúky. Dole pri autách sa počkáme, podaním ruky si vyjadríme spokojnosť a ideme domov.

Neverte všetkému, čo tu píšem, možno to vôbec tak nebolo. Ale, ak by si chcel vedieť viac, nabudúce sa pridaj k nám. Jubilejná ešte ostala.

Štefan Faga

 

Posledná úprava Nedeľa, 28 Február 2016 19:47
 

Meniny

dnes : Dušana
zajtra : Ilja pozajtra : Daniel
WebCamera SkiPark
Ski Park

Kto je práve OnLine?

Máme online 58 hostí 

Kalendár

July 2018
MTWTFSS
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031